Vzťahové prídavné mená pomenúvajú vlastnosti vyplývajúce zo vzťahu k inej veci, okolnosti, či deju.
Na vzťahové prídavné mená sa pýtame otázkami aký? aká? aké?
Vzťahové prídavné mená sa vzťahujú na iné slová. Sú odvodené od iných slov.
Vzťahové prídavné mená sa zväčša nedajú stupňovať. Stupňujú sa len výnimočne.
Príklady vzťahových prídavných mien:
vzťahové prídavné meno drevený (stôl) sa vzťahuje na slovo drevo,
vzťahové prídavné meno školská (jedáleň) sa vzťahuje na slovo škola,
vzťahové prídavné meno srdcový (záchvat) sa vzťahuje na slovo srdce,
vzťahové prídavné meno pezinský (jarmok) sa vzťahuje na slovo Pezinok.
VZORY CHLAP A HRDINA
Najdôležitejšie je vždy najprv, určiť, či je pods.meno životné alebo neživotné. Životné sú všetky osoby: policajt, murár, dedko, Jožo,...
Ak sú životné, budú sa skloňovať podľa vzoru chlap alebo hrdina. Overíme si to genitívom:
bez chlapa - bez policajta - bez hrdinu, čiže policajt bude mať skloňovací vzor CHLAP. Napr.slovo hokejista si takisto overíme genitívom:
bez chlapa - bez hokejistu - bez hrdinu, čiže slovo hokejista bude mať skloň.vzor HRDINA.
Vzory chlap a hrdina sú skloňovacie vzory pre podstatné mená mužského rodu – životné. Neživotné pods.mená majú svoje skloňovacie vzory, ktorým sa budeme venovať neskôr.
Vzor CHLAP
Podľa vzoru chlap sa skloňujú životné podstatné mená mužského rodu:
a) zakončené v nominatíve singuláru na spoluhlásku ( brat, stolár, Štúr, vedec, Jozef, Slovák, poslucháč )
b) zakončené na samohlásku –o vo všeobecných podstatných menách a na –o vo vlastných rodných menách ( dedo, ujo, Jano, Fero, Paľko )
c) zvieracie podstatné mená mužského rodu, ale len v singulári ( sokol, medveď, pes, vrabec,...)
Vzor HRDINA
Podľa vzoru hrdina sa skloňujú životné podstatné mená mužského rodu:
a) zakončené na –a ( vládca, starosta, kolega, bača, Chalupka, Neruda, Gejza )
b) priezviská Slovákov zakončené na –o ( Krasko, Botto, Vančo, Stanko )
Podstatné mená sú plnovýznamové ohybné slová, ktoré pomenúvajú
osoby - Peťo, policajt,
zvieratá - pes, mačka
veci - stôl, lampa
vlastnosti - múdrosť, krása
a deje- tanec, cvičenie, beh,..
Podstatné mená menia svoj tvar – ohýbajú sa – skloňujú sa.
Pri pods.menách určujeme:
1. ROD:
mužský (ten) - strom, človek,...
ženský (tá) - skriňa, susedka,...
stredný (to) - šteňa, dievča,slnko,...
2. ČÍSLO:
jednotné:
Rôzne tvary podstatných mien vyjadrujeme rôznymi pádmi:
NOMINATÍV - kto? čo?
GENITÍV - koho? čoho?
DATÍV - komu? čomu?
AKUZATÍV - koho? čo?
LOKÁL - o kom? o čom?
INŠTRUMENTÁL - s kým? s čím?
GRAMATIKA
Vety majú svoju melódiu.Melódia može byť klesavoznamovacie vety
-klesavá melódia.
opytovacie vety
zisťovacie -Pôjde starý otec do mesta? Bude to také ľahké?
-očakáva odpoveď áno/nie
-stúpavá melódia
Doplňovacie- Kam pôjde starý otec? Aké to bude?
-neočakáva sa odpoveď áno/nie
-spravidla sa veta začína opytovacím zámenom
-klesavá melódia
rozkazovacie vety
-klesavá melódia
želacie vety
-klesavá melódia
—————
—————